Opak je však pravdou. Zima je paradoxne tým ťažiskovým obdobím, kedy treba svoj vinohrad poctivo pripraviť na nastávajúcu sezónu. V opačnom prípade, by sa nám mohlo aj stať, že už ani žiadna ďalšia nebude.
Začína sa pekne od podlahy, resp. v našom prípade od pôdy, ktorá dodáva nášmu viniču všetky potrebné živiny. Aby ich mala dostatok aj samotná zem, tak je potrebné raz ročne, ideálne v zimnom období, aby sme ju poriadne odvápnili. Poslúži nám k tomu mletý vápenec, ktorý dôkladne aplikujeme do pôdy, pričom svoje účinky nám vráti do jedného roka.
Keď sa nám takto podarí zazimovať našu pôdu, tak prichádza rada aj na samotný vinič, ktorý si takisto pýta svoju údržbu. Na mysli máme tzv. zimný rez, ktorý je určený na skracovanie alebo celkové odstraňovanie prebytočných častí viniča. Rodivé výhonky jednoročného dreva vyrastajú z dreva dvojročného. Tie, čo vyrastajú zo starého dreva, sú spravidla nerodivé. So zimným rezom sa však netreba vôbec ponáhľať. Neorezaný ker znáša totiž prípadne mrazy oveľa lepšie, ako keby sme ho obrali o jeho teplý kabátik. Od polovice januára môžete rezať ‘Rizling rýnsky’ alebo ‘Tramín červený’. ‘Müller Thurgau’ či ‘Modrý Portugal’, ako aj stolové odrody si ponechajte až na koniec februára alebo začiatok marca.
Ďalším krokom v mimosezónnej údržbe je aj vyväzovanie dreva viniča, ktoré sa však spravidla robí, až keď ručička teplomera stúpne nad nulu. Vďaka tomu sa do letorastov dostane tak potrebná miazga, ktorá zabezpečuje ich lepšiu pružnosť a ohybnosť. Nezabudnite, že letorasty sa nesmú krížiť.
Na konci ešte môžeme uviesť päť základných pravidiel zimného rezu, ktoré by mal ovládať každý správny vinohradník.
- Nepotrebné časti odstraňujte hladkým čistým rezom.
- Ako prvé odstraňujte staré ťažne a nerodivé drevo.
- Rodivé drevo by malo byť čo najbližšie ku kmienku (starému drevu).
- Kmienok sa musí končiť asi desať centimetrov pod vodiacim drôtom.
- Používajte iba náradie určené na prácu vo vinohrade (vinohradnícke nožnice, pílka s úzkym listom).
